Synek - fejeton

Poslední aktualizace dne 2.1.2012

Na jednej z mimobratislavských filatelistických búrz pristúpil ku mne starší neznámy pán a hovorí: „Mám desaťkorunovú modrú Bratislavu s pretlačou Slovenský štát 1939 vo dvojpáske, ale s prevrátenou pretlačou a spojenými typmi pretlače. Čo by taká vec mohla stáť?? „V prvom rade by to muselo byť pravé, pretlač by musela byť pravá,“ odpovedám a dodávam, že o pravosti veľmi pochybujem, pretože 10-korunovú Bratislavu s prevrátenou pretlačou som v živote nevidel a ešte k tomu v dvojpáske a so spojenými typmi pretlače? Ale občas aj motyka vystrelí, hovorím sebe aj pánovi a pýtam sa, či dvojpásku môžem vidieť. „Samozrejme,“ odpovedá a pridáva informáciu, ktorou akoby chcel prejudikovať verdikt: Že dvojpásku má v zbierke minimálne 20 rokov a že je dokonca overená, doktorom Dubom. A že jeho predstava o cene, ak by to bolo pravé, je určite nad stotisíc korún. Súhlasím...

20 rokov v zbierke...

Na miesto stretnutia v Bratislave prichádzam mierne napätý. Uvažujem, čo mi starší pán povedal: že dvojpásku má v zbierke minimálne 20 rokov. Vtedy tuším skenery a laserové tlačiarne neboli – tie najnebezpečnejšie falzifikáty, takmer na nerozoznanie od originálu, sa totiž objavili len pred pár rokmi a sú vyrobené práve s ich pomocou. A čo tá značka Dr. Dub? Videl som ju niekoľkokrát na známkach prvej pretlačovej série Slovenského štátu a vo väčšine prípadov išlo o známky pravé. Ale ak niekto dokáže sfalšovať celú pretlač, nejaká značka znalca preňho nemôže byť problém. Teoreticky by však pretlač mohla byť pravá. Zainteresovaní totiž vedia, ako rôzne „rarity“ za Slovenského štátu vznikali či mohli vzniknúť. Často na objednávku filatelistov. Filatelista či obchodník si našiel kontakt na tlačiara v tlačiarni, kde sa známky vyrábali, sprostredkovane či osobne mu dal lacné nepretlačené československé známky, tlačiar ich vsunul do stroja opačne, na chvíľu spustil stroj a...potom už len vyniesť známky z tlačiarne a „rarity“ boli na svete. Asi takto mohla vzniknúť aj známka 50 h Košice (pof. č. 345) s pravou modrou pretlačou Slovenský štát 1939, ktorú katalóg klasifikuje ako nevydanú známku, pretože neexistujú dôkazy proti tomuto tvrdeniu...

Sedíme v reštaurácii...

Sedíme v reštaurácii a pán mi po krátkych zdvorilostných vetách ponad stôl podáva malý album. Otváram ho a na prvej strane je spomínaná dvojpáska. Hneď komentujem: „Na prvý pohľad, voľným okom, to vyzerá veľmi dobre.“ Farba rovnaká ako originálna, kontúry rovnaké... Dvojpásku si kladiem pod 16-krát zväčšujúcu lupu, sledujem písmeno po písmene; nie je to kníhtlač, to by bol jasný falzifikát. Písmená majú rovnaký tvar, rovnakú farbu ako originál, ale... Album vraciam majiteľovi. „Žiaľ, je to falzifikát!“ Majiteľ je sklamaný a pýta sa ma, na základe čoho som k tomu dospel. Odpovedám mu, že je to falzifikát vyrobený pomocou skenera a laserovej tlačiarne. Všetky takto vyrobené falošné pretlače v červenej farbe, ktoré som mal možnosť vidieť, mali totiž v okrajoch niektorých písmen a číslic nepatrné žlté tiene, žlté zvyšky – a pri kontúrach pretlače na skúmanej dvojpáske boli tiež! Neklamný dôkaz, že ide o falošnú pretlač vyrobenú najmodernejšou technikou; pri originálnej pretlači ani pri dobových (niekoľko desaťročí starých) falzifikátoch tieto žlté tiene nikdy nenájdete!

Báchorky a Júlia Robertsová

V tom momente sa ukazujú ako nepravdivé, zavádzajúce aj informácie o tom, koľko dvojpáska odpočívala v zbierke. Podľa dostupných informácií sú laserové tlačiarne na svete 10 – 12 rokov. Ale to je bežná prax – dodávať dôveryhodnosť skúmaného či obchodovaného materiálu báchorkami typu „zdedil som to po starom otcovi“.

Rozprávka sa rozplynula za pár sekúnd a na tomto mieste by sa nenaplnený príbeh o zbohatnutí mohol skončiť. Mohol by však pokračovať skúmaním, čo spôsobuje tie žlté tiene pri niektorých písmenách pretlače (vďaka za ne, bez nich by sa aj znalec riadne zapotil). Spôsobuje ich nedokonalé „načítanie“ červenej farby skenerom (skúšobné pretlače sa vyskytujú na žltkastom papieri, pozostatok žltej farby by mohol pochádzať aj z neho), alebo je to skôr záležitosť laserovej tlačiarne, ktorej valec je pri nanášaní farby zohriaty na vysokú teplotu a tá spôsobuje tie žlté tiene pri kontúrach pretlače?

Príbeh však môže pokračovať aj informáciou, ktorú som sa dozvedel o pár dní: dvojpáska bola kúpená v Nórsku za pár desiatok Eúr a predaná na Slovensku za niekoľko tisíc. Nový majiteľ ju kupoval s cieľom zarobiť „majland“.

Nepodarí sa.

Pre Pretty Women, pre Juliu Robertsovú, si nakoniec boháč Richard Gere po lešení nepríde...

Bohumil SYNEK

Pozn. : Publikováno s laskavým svolením autora bez překladu a kerekce. Článek bude vytištěn v časopise Zberateľ. ( 2008)